Dnes som bol prvý krát v metre v Taškente. Niektoré stanice sa podobajú halám veľkých bank u nás v Európe. Miesto kde čakajú obyčajný ľudia na vlak je s mramoru a granitu, ktorý sa ťaží v Uzbekistane. O mramor sa treba starať leštiť ho, aby „nezostárol“. Niekoľko krát som stretol „upratovačku“, ktorá nie zametala, ale umývala – leštila čistú podlahu na ktorej sa odrážalo svetlo s lustrov, ktoré viseli na strope. Mramor dopĺňa kachličky s uzbeckými vzormi, ktoré sú na ich palácoch. Tieto podzemné paláce však nie sú pre „oči“ fotoaparátov, pretože od čias komunizmu boli určené ako miesto, kde sa mali ukryť ľudia pred atómovým útokom.
Napísane v 20.marca 2010
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára