V Strednej Ázii som ešte nikdy nebol, ale už pár rokov žijem viac či menej mysľou tam. Môže za to môj veľmi dobrý kamarát z Uzbekistanu Shahriyor, prezývaný Shah. Bol slušný, vedel s nadhľadom a v pokoji reagovať a pomenovať obyčajné, ale aj neobvyklé životné situácie. Myslím, že ten nadhľad v mysli je niečo čo pochádza z nekonečných priestorov, ktoré sú zakomponované v mozaikách na orientálnych palácov a mešít, alebo v stepi s ďalekým horizontom. Nekonečno. Neznámo.
Alan kamarát z Kirgizska žijúci na Slovensku ma zase upozornil, že éra socializmu sčasti zmenila (pokazila?) mentalitu tohto regiónu.
Chcem sa presväčšiť aká je pravda. Určite ju nespoznám za mesiac, ale dúfam, že ma nepríjemná skúsenosť neodradí od túžby vracať sa do mojho ďalšieho prechodného bydliska. http://martinbalaz.blogspot.com/2009/02/prechodny-d-o-m-ov-o-l-i-c-h-o-v.html
Ten najlepší kamarát, ktorý bol uzbek Shach spolu s jeho kamarátkou Dankou z Dolného Kubína ma aj upozornili, že v Strednej Azii (Uzbekistane a Tadžikistane) bol aj Milan R. Štefánik. Nebolo o čom rozmýšlať. Ďalší dôvod bol na svete. Ale to je už iný článok - príbeh.
Martin
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára